„Remeslo má zlaté dno“. Tejto starej ľudovej múdrosti sa budú týkať marcové potulky. Reč bude o remeselníkoch, remeslách a hlavne o spolkoch, ktoré ich združovali, teda o cechoch.

Čo sú to cechové artikuly, aký mali význam, kto mohol byť členom cechu, aké a koľko cechov bolo v minulosti v našom meste, ktoré boli najvýznamnejšie? Aká bola hierarchia v rámci cechov? Kto bol Jungemeister, ako to bolo s vandrovkami tovarišov, akú plácu dostávali učni?  Aj na tieto otázky si zodpovieme počas potuliek.

Samozrejmé si pozrieme aj pamiatky, ktoré sa nám v súvislosti s cechmi zachovali až dodnes a nezabudneme ani na bardejovské ulice, ktoré boli v minulosti pomenované aj po jednotlivých remeslách, resp. cechoch.

obr. 1. Dobové vyobrazenie práce pekárov (dejiny Kežmarku)
obr. 2. Hrnčiarsky majster Ján Frankovič (archív Šarišského múzea)
obr. 3. Záznam z cechovej knihy hrnčiarskeho cechu z roku 1923 (archív Šarišského múzea)
obr. 4. Zvolávací znak cechu krajčírov (Šarišské múzeum)
obr. 5–12. foto: archív Náš Bardejov o.z.
obr. 13–24. foto: Ferdinand Hažlinský
obr. 25–32. foto: Miro Polča