Bardejovská Kalvária je spätá s bardejovským farárom Eduardom Kacvinszkým. V prvej fáze bola postavená horná časť s Kostolom
sv. Kríža, Kaplnkou Márie Magdalény a pravdepodobne poslednými siedmimi kaplnkami. 6 rokov nato bola Kalvária posvätená košickým biskupom Jánom Pergerom. Dnes má Kalvária 14 zastavení, ktoré sa v čase svojho vzniku zároveň využívali ako rodinné hrobky, takže ich fundátori – zakladatelia ich aj neskôr udržiavali.

Kaplnka Márie Magdalény s Božím hrobom, ktorá sa nachádza pod Kalvárskym kostolom, vo veľkonočnom období bola vo svojom čase stavebný unikát v rámci celého Uhorska. Na Veľký Piatok, sa tu robil a zdobil Boží hrob, kde počas Bielej soboty mali veriaci možnosť prísť a navštíviť ho, pomodliť a pomeditovať. A večer na Bielu sobotu sa tu konala slávnosť Vzkriesenia.

obr. 1. Kalvária na púťovom grafickom liste z roku 1921 (Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku, s.95)
obr. 2. Kalvársky kostol. Návrh V. Myškovského z roku 1864 (Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku, s. 96)
obr. 3. Socha archanjela Gabriela na vrchole štítu kostola (Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku, s. 96)
obr. 4. Eduard Kaczvinský, bardejovský farár (1857 – 1888) (Mozaika 17/99).